CESTA S JASNÝM CIEĽOM MÁ SVOJE ČARO

Ako sme sťahovali koníky

Zmena prostredia je pre kone stres, no keď je treba zmeniť miesto vždy pozerám najmä nato, aby sa koníkom dostávalo to čo si sezóna a ich potreby vyžadujú.

Nastal čas koníky presťahovať do inej stajne. Priznám sa, že nepatrím medzi majiteľov koní, ktorí zbalia koňa a odídu. Pre mňa je to veľká zmena a taktiež stres.

Do novej stajne to je 10km a tak som zvažovala, že sa ani nebudem stresovať nakladaním a prevážaním koní. Že jednoducho kone osedláme a prejdeme trasu s koníkmi v sedle. Samozrejme som zvažovala ich kondíciu. Ak nás už dlhšie sledujete, tak viete že máme 3 koníky. Dve kobylky a jedného valacha. Kobylky sú zdatné plne osvalené a teda som o nich ani nepochybovala, že cestu zvládnu.

V riešení bol valach Leonko, ktorý nám pred dvoma rokmi veľmi schudol a nemal žiadnu svalovú hmotu. Dva roky pracujeme na tom, aby sme ho dali dohromady. V prvom rade sme museli na jeseň zmeniť ustajnenie z 24/7 do boxového ustajnenia a dotovať ho kvalitným a výdatným krmivom a samozrejme prácou.

Tréningy som citlivo plánovala a snažila som sa zaťažovať Leona adekvátne k jeho fyzickej kondícii, čo sa mi aj podarilo. Po dlhom premýšľaní a obzeraní si Leona som sa rozhodla, že by aj mohol cestu s kobylami zvládnuť. A aj iný dôvod to malo. Leon je na kobylky veľmi naviazaný a nechcela som mu spôsobovať traumu z toho, že by som ho od nich oddelila a nakladala do vozíku.

Veď pomaličky, krokom, klusom to zvládne. Som si povedala.

Ešte pred tým ako sme vyrazili, som si prešla väčšiu časť cesty peši, aby som mala ako taký prehľad, čo nás čaká. Mali sme po ceste úzku bráničku ( len len na šírku koňa), diaľničný most, kúsok cez dedinu a malý potôčik.

S kamarátkou Katkou sme ešte dohodli takú super vec, že nám pôjde oproti na koni, aby nás previedla skratkou lesom do novej stajne.

Všetko bolo pripravené a dohodnuté už len aby nám počasie prialo.

Deň "D" bola sobota doobeda. Týždeň pred tým dosť pršalo a bolo veľmi premenlivé počasie, tak som aj bola v napätí a sledovala vývoj počasia, len aby nám vyšlo pekné slnečné počasie.

Je sobota, počasie bolo nádherné slnečno 24 stupňov. Tešila som sa spolu s dievčatami Nikolkou a Arielkou a aj Katkou, ktorá nám šla oproti.Osedlali sme kone a vyrazili. Pre istotu sme nasadili koníkom masky proti hmyzu, aby ich hmyz zbytočne nerozptyľoval a nastriekali repelentom proti hmyzu.

Prichádzali sme k úzkej bráničke, ktorá viedla von z areálu. Kto trošku pozná kone, tak vie, že cez úzky priestor kone neradi prechádzajú a majú z toho paniku. Šla som prvá s mojou Iminkou. Ona nič, úplne uvoľnene prešla akoby tam tá bránička ani nebola. Po nás prešla Nikolka s Tizzianou a Arielka s Leonom. Uf.

Vydýchla som si. Prvá prekážka za nami. Pokračovali sme teda kúsok po hlavnej ceste smerom k Metru, keďže areál sa nachádza v meste a bolo treba prejsť okolo kruhového objazdu vedúceho k Metru a za Metrom už viedla pekná poľná cesta.

Poza Metro cez pole to bolo 10min k diaľničnému mostu. Bolo treba prejsť cez most, aby sme sa dostali na druhú stanu mesta. Zosadli sme z koní a vykročili na ruke po moste.

Popod most viedla tiež diaľnica. Všetko bolo v plnom ruchu a premávke. Pod nami sa rútili autá a kamióny. Kone vkročili na most a pokojne vedľa nás kráčali. Keď sme už boli v strede mosta, tak jeden motorkár prechádzajúci na diaľnici pod mostom zatrúbil a pridal plyn.

Poznáte to? Veľmi nepríjemný zvuk. Kone sa zľakli, začali poskakovať, no po sekunde sme ich upokojili a most sme bezpečne prešli. Už som si úplne vydýchla, že dve prekážky máme za sebou. Ešte nám zostával potôčik, ale toho som sa neobávala, kone majú s ním skúsenosti.

Bol na rade prechod cez dedinu, ktorý sme tiež pre istotu absolvovali na ruke. Ešte sme sa zastavili na kofolu v miestnej krčme aby sme sa trošku osviežili a vyrazili na ďalší úsek, ktorý už viedol lesom.

Cez les to bola hračka, s maličkou obchádzkou, ale to nám vôbec nevadilo. Na pol ceste nám šla oproti Katka a odprevadila nás do novej stajne pod lesom s krásnym výhľadom na Pajštún.

Cesta ubehla veľmi rýchlo. Leon všetko zvládol bez problémov a mala som z neho dokonca pocit, že by zvládol aj viac. Nebol vôbec unavený. Na privítanie sme ich nachvíľku postavili do boxov, kde budú nocovať aby si trošku oddýchli a zoznámili sa s boxami a potom sme ich vyviedli do menšieho výbehu, aby sa zoznámili s koníkmi v okolitých výbehoch. O dva dni už bola "zoznamovačka" vo väčšom výbehu, kde majú ešte 6 ďalších koní kamarátov.

Mám rada tieto cesty s jasným cieľom. Keď ideme na vychádzku len tak sa motať po okolí, kone sú úplne iné. Nesústredené, pojašené.....veď to poznáte.

Ale keď máte v hlave zodpovednosť za zvládnutie jasného cieľa a plne sa naň sústredíte, kone sa pripoja, napoja sa na vaše myšlienky a omnoho lepšie zvládajú cestu, nástrahy a všetko s tým spojené.

Prajem vám krásnu letnú sezónu plnú zážitkov z prechádzok.